Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

Hľadať

Prejdi na obsah

DOBIAŠ, Daniel - Kritický racionalizmus a idea otvorenej spoločnosti K. R. Poppera

Dobiaš, D.: Kritický racionalizmus a idea otvorenej spoločnosti K. R. Poppera. Košice: FF UPJŠ, 2012. ISBN 978-80-7097-918-1.

1. vydanie, 2012
222 strán
ISBN 978-80-7097-918-1

Anotácia

Priestor zásadnejšej teoreticko – filozofickej reflexie nám ponúkol autonómny, vysoko originálny a intelektuálne neobyčajne plodný výkon jedného z najvýznamnejších predstaviteľov filozofie kritického racionalizmu 20. storočia – K. R. Poppera. Jeho tvorivú produkciu sme sa pokúsili reflektovať ako podobu inštalácie novej politickej technológie založenej na celkom novej politickej filozofii, ktorých konštitutívnym prvkom je schopnosť akceptovať permanentný a konštruktívny kritický postoj k štruktúre a organizácii vedy či spoločnosti vo svetle meniacich sa cieľov, vo svetle revízie kľúčových kategórií politickej teórie. Jadrom tohto prístupu bola (okrem iného) pre Poppera realizácia dedičstva osvietenstva a humanizmu, ktoré „zaplatilo“ v prvej polovici 20. storočia v podobe dvoch svetových vojen krutú daň a ktoré bolo v podobe atmosféry pochybností, skepsy a silnej deštrukcie pretransformované na politickú a ideologickú zbraň napĺňajúcu konkrétne záujmy niektorých držiteľov moci (politických režimov), štylizujúcich sa do podoby univerzálnych modelov ľudskej existencie (Popperov pokus o teoretické spracovanie niektorých problémov genézy totalitných spoločností)...
Keďže ideologické konfrontácie modernej epochy sa odohrávali na rôznych úrovniach, nami sledovaná popperovská ideová línia predstavuje relevantný myšlienkový prúd v anglosaskej politickej filozofii vychádzajúci z intelektuálnej orientácie, mravného a politického ideálu (liberálna doktrína), umožňujúceho rozvoj špecifických (politických, filozofických, náboženských, etnických, kultúrno – umeleckých) spoločenstiev v rámci štátu vybudovaného na úcte k jednotlivcovi, na schopnosti prispôsobovať sa meniacim sociálnym a kultúrnym podmienkam, učiť sa a rozvíjať vlastnú identitu v „život podporujúcej“ kontinuite vlastných názorov, ako aj názorov svojich kritikov. V tomto kontexte by sme chceli upozorniť na širšiu zasadenosť Popperovej koncepcie kritického racionalizmu a otvorenej spoločnosti (koncepcia ľudského poznania, ktoré nemá žiaden pevný základ, ale vyrastá z kriticizmu a vyvracania rôznych teórií a domnienok, v politickom živote postupná reforma spoločenských inštitúcií namiesto masovej transformácie spoločenského života) do „arény“ modernej politickej teórie utváranej v znamení „dynamickej antimonickosti“, v znamení hľadania rovnováhy medzi presvedčením o tom, že všetko v mojom živote je výlučne mojou vecou a tým, že hodnota „mňa“ ako jednotlivca vyplýva až z „môjho“ vzťahu (záväzkov) voči iným, z presvedčenia o determinovaní občianskej identity na základe solidárneho konania, ktoré rešpektuje sledovanie vlastného dobra len v takej miere, ktorá bude „spravodlivá“ voči spoluobčanom a bude si ctiť ich individuálnu autonómiu.

Autor


Publikácia je dostupná aj v knižnici Katedry politológie FF UPJŠ v Košiciach















Zpäť na obsah | Zpäť na hlavné menu